Ak by tu niekde žil človek, ktorému život podrážal nohy, vykázal ho na perifériu, obral ho o postavenie, o pocty a zaslúžené uznanie, no on by napriek tomu zostal silný, hrdý a nezlomený; ak by navyše jeho hrdosť nebola otrávená horkou povýšenosťou, ale bola by plná slobodnej prostej dobroty; skrátka, ak by tu niekde žil človek, ktorý dokázal v sebe spojiť nezlomnosť s pokorou, a dokázal to za podmienok, ktoré by vo väčšine z nás vyvolali opak, chcel by som ho stretnúť. Ak by tu niekde bol človek, ktorého osobným údelom bola samota, a predsa by jeho život bol zaľudnený zástupmi blížnych; všade kde by prišiel zlietali by sa k nemu ľudia ako nočné motýle k horiacej lampe; ak by tu bol taký človek, chcel by som ho stretnúť. Ak by tu niekde bol človek, ktorý by pod drsnými atakmi času dokázal zostať celý a v tvorivom napätí by spájal staré s novým; človek – most medzi včerajškom a zajtrajškom, niekto, kto by to napätie medzi odovzdaným a prichádzajúcim dokázal niesť s pokojom; človek ktorý, hoci v sebe uchováva staré poklady, je neustále na odvážnej výprave za novými; ak by tu bol taký človek, chcel by som ho stretnúť. Ak by tu bol človek, ktorý nestarne, zo starého tela mu žiari mladistvý duch, chcel by som mu položiť pár osobných otázok. Pozorne by som počúval čo mi odpovie, aby som pochopil, ako sa v ňom zrodil ten zázrak. Taký človek tu bol. Taký človek tu bol – náš priateľ Tónko Srholec. Hoci odišiel – stále tu je, jeho duch zostal medzi nami, a my chceme svojim životom ďalej niesť jeho tichý veľký odkaz.
